Podľa vedcov sú ďalšími rizikovými faktormi vydry, africkí ježkovia a leopardie mačky.
Vedci zistili, že množstvo kontaktu medzi ľuďmi a zvieratami zohráva kľúčovú úlohu pri prenose chorôb / foto: pexels
Obchod s voľne žijúcimi zvieratami, ktorý zahŕňa približne štvrtinu všetkých druhov cicavcov, výrazne zvyšuje riziko prenosu patogénov medzi zvieratami a ľuďmi, píše Interesting Engineering. Podľa novej štúdie sa pravdepodobnosť takéhoto prenosu zvyšuje približne o 50 percent.
Práca uverejnená v časopise Science je založená na analýze 40-ročných údajov o legálnom a nelegálnom obchode so zvieratami. Na štúdii sa podieľali vedci z Yale University, University of Maryland a University of Idaho. Vedci zistili, že u voľne žijúcich cicavcov je 1,5-krát vyššia pravdepodobnosť prenosu infekčných agensov na človeka. Nelegálne operácie sú obzvlášť nebezpečné a tieto riziká ešte zvyšujú.
Zároveň, ako vysvetľuje Jérôme Gippe, jeden z autorov štúdie, priame používanie živočíšnych produktov – napríklad kožušiny alebo slonoviny – neprináša takmer žiadne riziko nákazy. Hlavné riziko vzniká skôr: počas lovu, spracovania a prepravy zvierat.
Podľa výskumníkov si to vynucuje prehodnotenie spotrebiteľských návykov a postojov k výrobkom zo zvierat.
Vedci venovali osobitnú pozornosť popularite exotických zvierat ako domácich miláčikov. Ide o také druhy zvierat, ako sú fenky, vydry, africkí ježkovia, leopardie mačky alebo cukrové vačice. Štúdia zistila, že obchod s takýmito zvieratami podporuje šírenie patogénov a môže mať dôsledky na ľudské zdravie.
„Ako nás naučil COVID, tieto činnosti môžu spôsobiť epidémie a pandémie. Takéto prípady boli zdokumentované už predtým – najmä vypuknutie opičích kiahní v roku 2003 v súvislosti s predajom exotických zvierat,“ uvádza sa v článku.
Ako vedci zdôrazňujú, aj keď riziko nie je bezprostredné, samotný fakt dopytu po takýchto zvieratách stimuluje šírenie infekcií.
Jedným z kľúčových zistení štúdie bolo, že dĺžka obchodovania s daným druhom priamo ovplyvňuje riziko. V priemere každých 10 rokov, čo je druh na trhu, pribudne ďalší patogén zdieľaný s ľuďmi. To znamená, že počet kontaktov medzi ľuďmi a zvieratami zohráva rozhodujúcu úlohu pri prenose chorôb.
Vedci zdôrazňujú: existujúce systémy biologickej bezpečnosti sa zameriavajú najmä na ochranu druhov, a nie na prevenciu šírenia infekcií.
Vedci vyzývajú na prehodnotenie prístupov ku kontrole obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a posilnenie systémov biologického dozoru.
Veria, že zistenia pomôžu lepšie pochopiť interakcie medzi hostiteľom a patogénom a pomôžu predchádzať budúcim epidémiám.
Celkovým záverom je, že obmedzenie obchodu s voľne žijúcimi zvieratami a zamedzenie chovu exotických domácich zvierat môže výrazne znížiť globálne zdravotné riziká.
Prečítajte si tiež: „V súčasnosti sa na Slovensku nachádza viacero druhov zvierat, napr:
Nebezpečenstvo zo strany zvierat
Pripomeňme si, že predtým sa uvádzalo, že kačice sa stávajú kanibalistickými kvôli nedostatku potravy. Podľa výskumníkov sa u vtákov začal prejavovať kanibalizmus a požierajú sa navzájom, pretože stúpajúca teplota núti týchto obyvateľov vodných plôch jesť mláďatá a prehĺtať ich celé.
Vedcov šokoval najmä incident, pri ktorom boli spozorované tri divé kačice pygmejské, ktoré zjedli mláďatá iného vtáčieho druhu. Ochrancovia životného prostredia označili tento incident za „desivý“ a uviedli, že konanie kačíc bolo „úmyselným, opakovaným predátorstvom“.
